Historický ústav SAV získal podporu na tri nové výskumné projekty:
Ľudovít Hallon
Vážska kaskáda v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska v 20. storočí
Cieľom projektu je pramenný výskum, zhodnotenie a spracovanie vývoja a významu sústavy vodných diel a hydrocentrál na Váhu, známych ako Vážska kaskáda, v širších vedecko-technických, hospodársko-politických, sociálno-ekonomických, environmentálnych a kultúrno-historických súvislostiach života na Slovensku v 20. storočí. Cieľom je tiež zhodnotiť úlohu sledovaného hydroenergetického diela v industrializácii Slovenska a v celkovom hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom rozvoji Slovenska. Vzhľadom na interdisciplinárny charakter témy projektu budú na dosahovaní cieľov spolupracovať dva tímy riešiteľov, jeden z Historického ústavu SAV, v. v. i, a druhý zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Adam Hudek
Aké Slovensko? Politické vízie budúcnosti Slovenska v rokoch 1988-1998
Projekt skúma konkurenčné politické vízie, ktoré formovali predstavy o budúcnosti Slovenska v rokoch 1988 – 1998. Výskumom úlohy ideí a ideologických konfliktov poskytuje nový pohľad na dejiny postkomunistickej transformácie, ktoré sa sústreďujú predovšetkým na inštitucionálne, ekonomické a politické reformy. Projekt vychádza z hypotézy, že transformačné obdobie nebolo definované postupným dosahovaním liberálno-demokratického konsenzu, ale dlhodobo prebiehajúcou súťažou viacerých ideologických projektov, ktorých vzájomná interakcia zásadným spôsobom formovala politickú trajektóriu Slovenska. Výskum analyzuje kľúčové politické prúdy vrátane liberalizmu, kresťanskej demokracie, rôznych foriem nacionalizmu, národného komunizmu a etnopopulizmu, environmentalizmu, ako aj technokratických a neoliberálnych vízií. Skúma ich pôvod, intelektuálne východiská, vzájomné konflikty, hybridizácie a procesy, prostredníctvom ktorých sa niektoré vízie stali dominantnými, zatiaľ čo iné boli marginalizované. Obdobie rokov 1988 – 1998 predstavuje kľúčovú dekádu, počas ktorej sa pôvodná pluralita alternatív skryštalizovala do politických konfigurácií, ktoré dodnes formujú diskusie o smerovaní Slovenska. Z metodologického hľadiska projekt kombinuje historický výskum, politológiu a zameranú komparatívnu analýzu. Základnou analytickou jednotkou nie je individuálny autor, ale politická vízia chápaná ako relatívne koherentný súbor ideí zdieľaných skupinami aktérov, vrátane politických strán, hnutí a intelektuálnych sietí. Analýza slovenského prípadu je doplnená porovnaním s Litvou a Chorvátskom, čo umožňuje identifikovať špecifické národné vzorce v širšom kontexte postsocialistických „malých nových štátov“. Cieľom projektu je poskytnúť systematický výklad úlohy politických vízií v transformačných procesoch a vysvetliť ich dlhodobé inštitucionálne a diskurzívne dôsledky.
Michal Kšiňan
Miešanie vojenských kultúr — vplyvy na bežných československých vojakov (1917—1989)
V prvej polovici 20. storočia prešiel celý región strednej Európy zásadnými geopolitickými zmenami, čo sa prejavilo aj vo vývoji jeho ozbrojených síl. V prípade Československa bola armáda spočiatku formovaná podľa francúzskeho vzoru (1918 – 1938) s dočasným talianskym vplyvom. Neskôr, po vzniku Slovenského štátu (1939 – 1945), sa ozbrojené sily dostali pod nemecký vplyv, zatiaľ čo československí vojaci v zahraničí boli buď pod britským, alebo sovietskym vojenským vplyvom. Po prevzatí moci komunistami bola celá vojenská štruktúra prestavaná podľa vzoru Červenej armády. Hoci existujú štúdie opisujúce tieto transformácie na najvyšších úrovniach velenia, len málo sa vie o ich dopade na radových vojakov a ich každodenné skúsenosti. Na prvý pohľad sa môžu tieto zmeny javiť ako zásadné zlomy, avšak podrobnejšie skúmanie vojenských praktík môže odhaliť aj viaceré kontinuity. Jedným zo spoločných aspektov týchto zmien bola nutnosť zaradiť armádu a vojakov do medzinárodného spojeneckého systému. Z širšej perspektívy projekt zasadzuje československé a slovenské vojenské skúsenosti do transnacionálneho vojenského kontextu.
