Považujeme za dôležité, aby naša spoločnosť nachádzala vo svojich dejinách osobnosti, na ktoré môže byť hrdá a ktoré jej môžu slúžiť ako príklad v prítomnosti aj budúcnosti. JUDr. F. Ďurčanského, v rokoch 1939 – 1940 ministra zahraničných vecí a vnútra Slovenskej republiky, však za takú osobnosť nepovažujeme.
Ferdinand Ďurčanský už za prvej ČSR ako publicista bol prívržencom radikálneho krídla HSĽS a smerovania Slovenska k totalitnému režimu. V krátkom období slovenskej autonómie 1938 – 1939 ako člen vlády Slovenskej krajiny a poslanec jej snemu sa iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku a na príprave prvých protižidovských zákonov.
V marci 1939, keď Česko-Slovensko bolo bezprostredne ohrozené likvidáciou zo strany nacistického Nemecka, F. Ďurčanský vystupoval ako prívrženec Nemeckej ríše a opakovane vyzýval na odtrhnutie sa Slovenska od republiky okamžite a nelegálnym spôsobom. Po vzniku Slovenského štátu (následne Slovenskej republiky) F. Ďurčanský vo vysokých štátnych funkciách spolupôsobil na upevňovaní nedemokratického režimu, ako aj na príprave, prijatí a realizácii antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu.
Ďurčanského pokusy ako ministra satelitného štátu Nemeckej ríše uskutočňovať akúkoľvek nezávislejšiu zahraničnú politiku SR sa ukázali veľmi rýchlo ako naivné a bez akéhokoľvek reálneho efektu. Konštatujeme, že F. Ďurčanský nebol demokratickým politikom a svoje krajne nacionalistické názory, kryté údajnou ochranou národných a štátnych záujmov povýšil nad princípy demokracie a humanity.
V závere druhej svetovej vojny, po niekoľkých rokoch politickej izolácie, sa F. Ďurčanský opäť prejavil ako ľudácky radikál, neschopný rozpoznať vnútropolitický a medzinárodný vývin. Po druhej svetovej vojne v emigrácii sa dlhodobo angažoval za obnovenie slovenskej štátnosti, no jeho memorandá, v ktorých opakovane skresľoval historické fakty, západné demokracie ignorovali. Princípy, ku ktorým sa F. Ďurčanský hlásil a ktoré v praktickej politike zosobňoval, sú v príkrom rozpore s demokratickými princípmi dnešnej Slovenskej republiky.
Sme presvedčení, že v tomto spore nejde iba o osobu F. Ďurčanského, resp. jeho busty, ale o sofistikovaný pokus ospravedlňovať totalitný režim vojnovej Slovenskej republiky.
Konštatujeme, že správa Petra Mulíka zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej nezodpovedá obsahu kolokvia, kde odznelo omnoho viac kritických výhrad voči verejnej a politickej činnosti F. Ďurčanského, než o jeho pozitívach.
Odhalenie busty bude poprením princípov, na ktorých stojí naša dnešná demokratická spoločnosť.
K vyhláseniu Historického ústavu SAV sa pripájajú:
Miloslav Čaplovič, Igor Baka, František Cséfalvay, Peter Šumichrast (Vojenský historický ústav)
Eduard Nižňanský (Filozofická fakulta UK Bratislava)
Stanislav Mičev, Marek Syrný, Marian Uhrin, Viera Kováčová, Jana Odrobiňáková (Múzeum SNP)
David Schriffl (Historische Kommission der Österreichischen Akademie der Wissenschaften)
Peter Mičko, Michal Šmigeľ (Fakulta humanitných vied UMB Banská Bystrica)